„Taká malá dedina a má až 2 funkčné kostoly,“ čuduje sa nejeden návštevník obce. Vysvetlenie ponúka stručný prehľad cirkevných dejín. Doposiaľ najstaršia zmienka týkajúca sa cirkevnej organizácie priamo v obci Súľov-Hradná pochádza z predreformačného obdobia z roku 1507. V tomto roku Súľov s Hradnou patrili spolu ako jedna fília do farnosti v Dolnom Hričove. Prvý známy kňaz v Súľove Filip, zaznamenaný v roku 1578, bol najskôr dvorným kazateľom vtedajšieho zemepána Teodóza Sirmienisa, prívrženca reformácie a účastníka Žilinskej synody. Prvá známa vizitácia súľovskej evanjelickej farnosti je od Eliáša Lániho z roku 1611. Z jej zápisov je zrejmé, že už v tomto čase stál v Súľove kostol. Existenciu tohto pravdepodobne dreveného kostola možno predpokladať aj z dôvodu pomerne veľkej vzdialenosti Súľova k farskému kostolu v Dolnom Hričove. Na zasadnutí Trenčianskej stolice 22. júla 1615 v Bytči získala súľovská cirkev povolenie na zbierku na stavbu nového kostola. Drevo na krov sprostredkoval Juraj Thurzo, keď 12. mája 1616 boli z Oravy do Bytče dopravené na dvoch pltiach laty, dosky a krokvy určené na súľovský kostol. V tomto roku bol kostol dostavaný a posvätený 29. septembra so zasvätením menu Ježišovmu. V roku 1681 na základe zákonných článkov prijatých na sneme v Šoproni sa Súľov stal jedným z tzv. artikulárnych miest Trenčianskej stolice. V artikulárnych miestach sa evanjelici mohli slobodne zhromažďovať, stavať nové chrámy alebo im boli vrátené kostoly, ak medzitým neboli posvätené katolíkmi. Súľov tak navštevovali evanjelici zo širokého okolia, pretože ďalšími artikulárnymi miestami v Trenčianskej stolici boli iba Uhrovec a slobodné kráľovské mesto Trenčín. V tomto ťažkom období protireformácie boli evanjelici v Súľove niekoľkokrát pozbavení užívania kostola a od roku 1711 prináleží tento kostol katolíckej cirkvi dodnes. Evanjelici si na vykonávanie bohoslužieb upravili v roku 1734 drevený dom. Dňa 16. júla 1748 panovníčka Márie Terézia povolila evanjelikom v Súľove postaviť nový murovaný kostol pri potoku v blízkosti dreveného domu, ktorý už nevyhovoval bohoslužobným účelom. Za dva roky bol kostol postavený a dňa 29. septembra 1750 zasvätený Trojjedinému Bohu. V roku 1766 bola v Súľove zriadená samostatná katolícka farnosť s filiálnymi obcami Hradná a Vrchteplá a neustále prebiehali kompetenčné spory oboch konfesií. Určité uvoľnenie náboženských pomerov nastalo po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781. V roku 1785 patrili k súľovskému evanjelickému zboru tieto fílie: Hradná, Bodiná, Vrchteplá, Kostolec, Rajec s Trstenou, Bytčica, Lietava, Lietavská Lúčka, Kysucké Nové Mesto, Závodie, Zárieč, Jablonové, Ovčiarsko a Beňov. Vytrvalosť vo viere ale aj „artikulárnosť“ Súľova prispeli k tomu, že evanjelická cirkev je v Súľove stále živá. Vo viere vytrvala i katolícka cirkev a dodnes si udržala postavenie farnosti. Súčasnú príkladnú náboženskú znášanlivosť tvorili viaceré osobnosti kňazov oboch konfesií. Nemalou mierou sa na nej podieľala i výchova detí na miestnych školách, keď v kvôli veľkému nepomeru počtu žiakov rozdelených podľa vierovyznania sa deti na cirkevné školy delili podľa veku a nie podľa viery. A v neposlednom rade zasiahla aj mocná láska, ktorá v mnohých prípadoch vyústila do uzavretia nábožensky zmiešaných manželstiev.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.