Tento pôvodne renesančný kostol patrí medzi najstaršie zemepánske protestantské kostoly na Slovensku, čo dosvedčujú zachovaný vstupný ružicový portál, veža a dnes už neexistujúci obvodový múr. Nápis tesaný do kameňa nad hlavným vchodom uvádzal, že Teodóz Sirmiensis, Ján Dávid a Štefan Akai dali postaviť kostol v roku 1616. Nápis bol odstránený v roku 1766, keď bola v Súľove zriadená katolícka farnosť. Veža pre tri zvony bola dokončená v roku 1617. Opis kostola z roku 1969 spomína vo veži pôvodné renesančné dvere s kovaním a a rôznymi náhodnými nápismi, najstarší nápis bol z roku 1628. V interiéri kostola na stene bol umiestnený epitaf Teodózovej manželky Zuzany Pongrácovej, ktorá zomrela v roku 1602 a v roku 1618 preniesli jej pozostatky do krypty kostola. V čase protireformácie bol kostol evanjelikom odňatý a dodnes patrí katolíckej cirkvi. Rekonštrukcia od základov prebehla v rokoch 1770-1771 s pomocou panovníčky Márie Terézie a nitrianskeho biskupa Jána Gustíniho. Po oprave bol kostol vysvätený 21. novembra 1771 a zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Kostol je jednoloďový s viacuhlovým uzavretím svätyne a z boku je pripojená svätyňa, nad ktorou sa pôvodne nachádzalo oratórium - osobitné miesto pre zemepánov. Hlavný oltár s obrazom sv. Michala archanjela a s postrannými sochami sv. Petra a Pavla sú z roku 1780. Bočný oltár dal vyhotoviť v roku 1774 Alexander Adam Sirmiensis po svojom prestúpení na katolícku vieru. V roku 1792 bola prevedená oprava veže kostola, na ktorú umiestnili kríž ako dôkaz, že je kostol katolícky. O veži kostola zapísala kronikárka v 30-tych rokoch 20. storočia: „Na veži je dvojitý kríž a kohút, čo je znakom, že bol evanjelický.“ Anna Akaiová, rodená Príleská, matka Márie Madočániovej dala vyhotoviť v roku 1823 drevený chór, ktorý bol v roku 1946 nahradený murovaným chórom, kedy bola položená aj nová dlažba a zamurovaný vchod do krypty. V roku 1952 získala farnosť nový organ z kostola z Terchovej a v 1960 bolo prerobené zakončenie veže do pôvodného cibuľovitého tvaru. Vo veži visí zvon z roku 1765 a dva zvony z roku 1957. Spomenutý obvodový múr s hlavným vchodom a bočným od starej fary bol už v roku 1975 v dezolátnom stave, preto bol následne zbúraný. Pred kostolom sa zachovalo niekoľko starých náhrobných kameňov, napr. Floriána Sirmiensisa Súľovského a kňazov Martina Cingla, Jána Černaja a Alojza Palmana. Rímsko-katolícka farnosť v Súľove od svojho vzniku patrila medzi najmenšie v biskupstve, čo sa odrazilo aj na možnostiach farnosti zveľaďovať svoje nehnuteľnosti. Kvôli hrozbe zrušenia farnosti bola k nej v roku 1952 pričlenená z predmierskej farnosti susedná obec Jablonové. Súľovský katolícky kostol sa stal v roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.