Hlavný tok súľovskej doliny Hradnianka mal v minulosti dostatok vody na prevádzku vodných mlynov, ktoré mali mlynári spočiatku v prenájme od panstva. V Hradnej bol 1 mlyn, ale už v 19. storočí nebol funkčný. Zachoval sa po ňom iba miestny názov Nade mlynom. V Súľove boli 2 mlyny. Horný mlyn sa nachádzal oproti vápenke poniže dnešnej Chalupy Monika. V roku 1892 ho kúpil Jozef Kaluža z Predmiera spolu s manželkou Annou Hanulíkovou Minarovskou. Dolný mlyn stál pred súľovskou tiesňavou. V 30-tych rokoch 20. storočia patril Martinovi Hofericovi. Keď mu mlyn vyhorel, predal pozemok Pavlovi Minarovskému z Predmiera, ktorý si na mieste dreveného mlyna vybudoval murovaný mlyn. V roku 1938 sa uvádza, že oba súľovské mlyny patria rodine Minarovskej, pričom horný mlyn bol už viac rokov nefunkčný. Dolný mlyn nemlel obilie, ale vodnou silou vyrábal elektrickú energiu na pohon gátra na rezanie dosiek. V prevádzke bol do roku 1951, kedy sa rušili všetky súkromné živnosti. Preto Pavol Minarovský musel odstaviť pílu a vodnú silu využíval už len na výrobu elektrickej energie na pohon vodnej turbíny a agregátu na osvetlenie a vykurovanie svojho domu i domu syna Jána. V roku 1962 bolo Pavlovi Minarovskému odňaté vodné právo na hospodárske využívanie vody, keďže "mlyn neplnil pôvodný účel a nebol potrebný z hľadiska verejného záujmu," čo znamenalo, že už nemohol vyrábať elektriku pomocou vodnej sily ani na súkromné účely. Nepomohlo ani vyjadrenie vtedajších Stredoslovenských energetických závodov, ktoré vítali zníženie zaťaženia verejnej elektrickej siete. Odôvodnenie zamietnutia bolo prosté = treba zamedziť špekuláciám.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.