Najstaršia báseň o Súľovských skalách

Ponúkame 5 z 20 strof básne, ktorú prebásnil z nemeckého originálu Milan Žitný:

Maria Terézia Artnerová: Báseň o Súľovských skalách

Chvejem sa, hlava sa mi krúti! Civiem v nemom úžase,
až sa mi po hodnej chvíli vráti reč i hlas.
Sprievodca, veľa si mi sľuboval:
Lenže ja vidím čosi oveľa krajšie.

Vari tu v rumoviskách už celé tisícročia
leží hlavné mesto, Babylon Európy?
A čarodej jediným šibnutím prútika
preniesol sem všetky tie rumy od Nílu,

zázraky staré, ozrutné monumenty
a navŕšil ich ako sebe pamätník?
Veľkoleposť úchvatného pohľadu
povznáša človeku dušu!

Ako široký chrbát sa polkruhom vinie
skalnaté pohorie, holé od úpätia po šiju.
A ako bohyňu Kybelé ju lemuje
zúbkaté cimburie.

Tie skaly nepoznajú rastlinné stvorenia.
Príroda chcela byť iba architektkou,
a tak tu pre nadchádzajúce storočia
vystavala hrdý amfiteáter.


zdroj: Jónásová Anna zost., Mária Terézia Artnerová - Theone, Občianske združenie Galanta literárna, 2012.

Prepis básne v rukopise Jána Križana
Križan Ján, Zrodená medzi skalami, Ametyst, 2010