Najväčšia známa drevenica bola už postavená s cieľom, aby popri bývaní poskytovala priestor pre krčmu či hostinec. Pravdepodobne pôvodne patrila zemepánovi, ktorý ju prenajímal židom s povolením výčapu a k odkúpeniu do súkromných rúk mohlo dôjsť v druhej polovici 19. storočia. Posledným židovským majiteľom bol Žigmund Neufeld. V roku 1895 sa súdil o pozemky pri hraniciach s Bodinou. V roku 1912 bol zástupcom richtára. Po novembrových nepokojoch v roku 1918 sa do Hradnej vrátil, ale zakrátko odišiel a býval v Považskej Bystrici. Hostinec predal Štefanovi Boškovi Solišovi, ktorý pokračoval v prevádzke hostinca. V roku 1921 tu stála 1 fľaška piva 2 koruny a 50 halierov a 1 fľaška sladenej sódy 1 korunu a 60 halierov. Tabuľka na budove upozorňovala, že sa tu dal kúpiť aj tabak. V hostinci sa často zastavovali turisti idúci zo Súľova do Rajeckej doliny, pričom od hostinca odbočili na blízku ulicu Rajecká cesta, ktorá ich doviedla do sedla Patúch. Štefan Boško dlhé roky vykonával funkciu zástupcu richtára a významnou mierou prispel k rozvoju obce. V hostinci v podkroví poskytoval ubytovanie miestnym učiteľom. Učiteľ s umeleckým nadaním Bedřich Autrata nakreslil podobu hostinca do obecnej kroniky. V roku 1948 na chodbe hostinca bola umiestnená verejná telefónna kabínková hovorovňa. Budova hostinca zostala vo vlastníctve potomkov Štefana Bošku, ktorí ju v roku 2018 takmer celú zbúrali. Možno z nostalgie ponechali stáť aspoň malú časť pôvodnej stavby.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.