Hlavnou horninou , ktorá buduje masív Súľovských skál, je zlepenec. Vďaka svojej osobitosti dostal názov - súľovský zlepenec. Pomenoval ho významný geológ Dionýz Štúr. Táto usadená hornina je zložená z okruhliakov vápnitých (karbonátových) hornín - vápencov a dolomitov, ktoré pochádzajú z rozpadávajúcich sa druhohorných geologických vrstiev. V starších treťohorách (paleogén) prinášali rieky opracované kamene - valúny zo súše a ukladali ich pri vyústení do mora. Súčasti horniny s priemernou veľkosťou 5-10cm sú spojené vápnitým tmelom. Súvrstvie zlepencov dosahuje pri obci Súľov značnú hrúbku (viac ako 500m). Podľa novších výskumov sa niektoré vrstvy usadzovali i v sladkovodnom - jazernom prostredí. Pozdĺž pruhu zlepencov sa vzácne objavujú izolované bloky kompaktných vápencov. Sú to druhohorné bradlá. Svojím geologickým pôvodom sú blízke bradlám Manínov. V okolí Súľova je najväčšie bradlo nad obcou smerom na západ. Náučný chodník prechádza popod neho medzi zastávkami č. 16 a 17. V rokoch 1951-55 sa tu ťažil svetlosivý vápenec. Po ukončení ťažby opustený lom prirodzene zarástol pôvodným rastlinstvom.