V druhej polovici 19. storočia sa vo vedeckých kruhoch stalo neprehliadnuteľným meno jedného z najvýznamnejších Slovákov. Prírodovedca, ktorý svojimi vynikajúcimi výsledkami v oblasti geológie, fytopaleontológie a botaniky vytýčil smer novodobého výskumu v strednej Európe - Dionýza Štúra (1827-1893)
Jeho životné smerovanie ovplyvnili prednášky matematicky, fyziky a chémie na viedenskej polytechnickej škole kde študoval od 1844. Pod vplyvom nových poznatkov sa v rodičovskom dome pokúsil vzlietnuť na „lietajúcom aparáte“ vlastnoručne zostrojenom z doštičiek a iného materiálu. Skončil s krvácajúcim nosom a vraj aj s vytknutou rukou. Zaujali ho však prednášky botanika prof. Štefana Endlichera a prof. Wilhelma Haidingera, významného mineralóga tej doby, ktoré určili smerovanie Dionýzovej životnej dráhy. Ďalšie štúdia absolvoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. 15.5.1850 nastupuje do Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, aby z neho, po 42 rokoch, 5 mesiacoch a 15 dňoch, z postu riaditeľa s najvyššími poctami odišiel do výslužby (v histórii ústavu sa už nikdy takéto niečo nezopakovalo, na jeho čele stáli vždy iba Rakúšania).
Štúr vo svojom celoživotnom bádaní vzácne spojil vedecké skúmanie neživej i živej prírody. Popri namáhavých geologických terénnych túrach sa venoval aj rastlinám. Odhalil súvislosť medzi rozšírením rastlinstva a geologickým podkladom, ale aj premenlivosť rastlinných druhov podľa ich životných podmienok. Jeho dielo UEBER DER EINFLUSS DES BODENS AUF DIE VERTHEILUNG DER PFLANZEN (1856) vyšlo dva roky pred Darwinovým „O vývoji druhov.“
Jeho obrovská práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie. Ním zostaveným geologickým mapám bola v máji 1862, na Svetovej výstave v Londýne, udelená zlatá medaila.
S praktickými skúsenosťami z východných Álp vykonal prvé systematické mapovanie väčšej časti Slovenska a položil základy geológie Západných Karpát. Postupne spracovával jednotlivé pohoria spolu s priľahlými oblasťami – Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, povodie Váhu a Nitry, Javorníky, Kysucká vrchovina, Považský Inovec, Strážovská hornatina, Veľká a Malá Fatra, Oravská Magura, Chočské pohorie, Nízke a Vysoké Tatry a Spišsko-gemerské rudohorie. Prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Je tvorcom základov stratigrafie nesmierne zložitého bradlového pásma. Podľa vlastných paleontologických nálezov v bradlovom pásme na Považí vymedzil oddelenia strednej (doger) a vrchnej jury (malm). Prvý určil strednú kriedu na Považí aj na Orave. Zaviedol mnohé názvy, ktoré používame v odborných prácach dodnes: púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, praznovské vrstvy, súľovské zlepence a iné.

zdroj: https://www.geology.sk/o-nas/historia/dionyz-stur/
https://www.biodiversitylibrary.org/page/34991925#page/24/mode/1up
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dionýz_Štúr