Na extrémnych stanovištiach, kde nájdeme len náznaky pôdneho krytu, málo vlahy, kde niet ochrany pred prudkým slnkom, sa zo stromov darí iba borovici lesnej (Pinus sylvestris). Kríky sú miestami bohato zastúpené, a to v podobnom zložení ako v bučinách. Špecifickou bylinou borín je západokarpatský endemit (druh vyskytujúci sa iba v Západných Karpatoch) poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), ktorý už v apríli obsype zárasty ostrevky vápnomilnej (Sesleria albicans) fialovými chlpatými kvetmi. Jeho listy sa rozvíjajú až pri odkvitnutí a pretrvajú leto. Poniklec prostredný bol prvýkrát botanicky opísaný na území lokality Súľovských skál. Práve tu si botanici všimli rozdielnosť listov miestnej populácie poniklecov od dvoch iných dovtedy rozlišovaných podobných druhov (poniklec slovenský a poniklec veľkokvetý). I neskôr tu nájdeme druhy s peknými kvetmi: guličku bodkovanú (Globularia punctata), zervu hlavičkatú (Phyteuma orbiculare), stokráskú Micheliho (Bellidiastrum michelii). Pôvodné boriny sa udržiavali na skalách ako zvyšky rozsiahlejších porastov od dôb ľadových, preto sa nazývajú reliktnými borinami. Nenáročnej borovici nemohol na strmých skalách konkurovať žiaden iný strom.
