Jozef Kosář: Hradniansky kaštieľ

Starý náš kaštieľ, bývalá škola, je zrúcaný už spola.
Aj pre ňu prišla výkupná chvíľa, lebo do nej zasahuje motyka a píla.
Kam si to dopracoval kaštieľu starý,kde sú tie časy, keď vznešení hostia účasť tu brali.
Bolo ti treba, aby si spadnutím hrozil, keď mnohý šľachtic tu radovánky prežil.
Ty, jediný pamätník niekdajšej slávy, vidíš, ako z teba ľudská ruka zrúcaninu spraví.
Však dúfaj, že tvoje krovy, za rok ponesú raz krov čisto nový.
A nebudeš tu stáť čo sirota, keď pán Mičura učiní ťa strediskom svojho života.

zdroj: Školská kronika.