Fauna horských potokov

V hlbokých lesoch hniezdi bocian čierny (Ciconia nigra). Obľubuje vlhké miesta, kde nachádza dostatok potravy. Vodnár potočný (Cinclus cinclus) sa pri love ponára pod hladinu tečúcej vody. Ozdobou bystrín a potokov je trasochvost horský (Motacilla cinerea). Dravá dulovnica vodná (Neomys fodiens) loví v potokoch larvy hmyzu, mäkkýše, žubrienky. Na život vo vode je dokonale prispôsobená: prsty zadných nôh a spodnú stranu chvosta má porastené plávacími brvami, zakrpatené uši sú ukryté v srsti.
Charakteristickým chrobákom pre pôvodné bučiny je fúzač alpský (Rosalia alpina). Jeho larvy sa vyvíjajú v kmeňoch starých bukov. Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), sa na jar v čase rozmnožovania vyskytuje pri lesných studničkách.


....................................

Bocian čierny (Ciconia nigra)
Bocian čierny (Ciconia nigra) s rozpätím krídel presahujúcim 2 m, sa radí k najväčším vtákom Európy. Dospelé vtáky vážia 2,5- 3 kg. Na rozdiel od bociana bieleho je plachý obyvateľ lesov. Obýva ako lužné lesy pri veľkých riekach , tak aj horské lesy. Za potravou občas zalieta do otvorenej krajiny. A to v okruhu 12-20 km od hniezda. Živí sa okrem hlodavcov a veľkých druhov hmyzu, prevažne vodnými stavovcami (obojživelníky, malé druhy rýb). Práve tieto skupiny živočíchov sú najviac ohrozované negatívnymi zásahmi do vodných tokov- priečne bariéry, regulácie a odvodňovaním mokradí. S postupujúcim odlesňovaním v 19. str. skoro vymizol zo západnej Európy. Hniezdi na stromoch alebo skalných výklenkoch, hniezdo býva veľké až 1,7m. o znášku vajec potomstvo sa starajú oba rodičia. Na cestu do rovníkovej Afriky sa vydáva v auguste až septembri.


Vodnár potočný (Cinclus cinclus)
Vodnár potočný (Cinclus cinclus) je to náš jediný vodný spevavec, ktorý sa aktívne ponára pod vodu za potravou. Vodnár sprevádza malé až stredne veľké vodné toky, ktoré majú zachovalé bentické spoločenstvá živočíchov. (bezstavovce žijúce na dne potokov, (patria sem malé kôrovce, larvy podeniek, pošvatiek, potočníkov...) Tento „zoobentos“ tvorí jeho potravu. Hniezdo si stavia v koreňoch stromov brehových porastov, pod skalnými prevismi pri vode, pod mostami na podvaloch. Hniezdi pomerne zavčasu. Niekedy aj dva krát za rok. Samce začínajú spievať už v januári krásnym melodickým trilkom. Okrem zachovania potokov s dobrou kvalitou vody a brehovými porastami, mu môžeme pomôcť aj vyvešiavaním vhodných polobúdok pod mosty.


Trasochvost horský (Motacilla cinerea)
Trasochvost horský (Motacilla cinerea) obýva brehy vodných tokov obyčajne vo vyšších polohách. Vo svadobnom šate má samec na hrdle výrazný čierny podbradník. Hniezdo z bylín listov, vystlané srsťou a perím stavajú na brehu pri potokoch. Na 4-6 žltkasto- zelenkastých hnedoškvrnitých vajíčok sedia rodičia 12-14 dní rovnako tak dlho sa starajú o mladé v hniezde. Hniezdia 2 razy do roka. Živia sa hmyzom. Na zimu sa sťahujú.



Dulovnica vodná (Neomys fodiens)

Dulovnica vodná (Neomys fodiens) je dokonale prispôsobená životu vo vode. Plocha prstov zadných labiek a spodok chvosta je zväčšená dlhými štetinami- plávacími brvami. Zakrpatené ušnice sú ukryté v srsti. Žije vo vlhkých biotopoch pri plytkých potokoch od nížin do hôr. Loví larvy vodného hmyzu, žubrienky , malé rybky, červy. Ako každý piskor, má vysokú spotrebu energie a krátku dĺžku života do 2 rokov. Dosahuje dĺžku tela do 96 mm, hmotnosť 10-25 g.




Fúzač alpský (Rosalia alpina)

Fúzač alpský (Rosalia alpina) nápadný elegantný chrobák, ktorý je rozmnožovaním viazaný na dostatok odumretých listnatých stromov najmä bukov. Dospelé jedince môžeme uvidieť od júna do augusta, živia sa miazgou poranených listnatých stromov. Samičky po spárení kladú jednotlivé vajíčka na odumreté polosuché až suché kmene. Potom trvá 2 až 3 roky vývoj larvy. Larvy fúzačov predstavujú dôležitú potravu pre ďatle. Po dokončení vývoja sa dospelý jedinec vyhryzie cez elipsovitý otvor cez kôru von. Tento druh je ukazovateľ zachovalosti lesov. Odumreté stromy sú veľmi dôležitou súčasťou fungovania lesného ekosystému.




Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra)

Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) je druh mloka. Potrebuje čisté lesné prostredie s dostatkom vlhkých skrýš pod kameňmi a odumretým drevom. Na rozdiel od ostatných mlokov nekladie vajíčka ale „rodí“ larvy už aj s končatinami. Tie kladie do lesných prameňov a potôčikov. Podľa teploty sa vyvinú v tom samom roku alebo až v ďalšom. Vo vode dýchajú kríčkovitými žiabrami. Dospelé salamandry majú pľúca. Nápadné sfarbenie znamená v prírode výstrahu pre potenciálneho predátora. Jej koža obsahuje jedové žľazy a tým pádom je pre iné živočíchy nejedlá. Ohrozuje ju doprava na cestách v lesoch, znečistenie prostredia a masívna ťažba dreva.