Na skalnatých výslnných miestach rastie rozchodník biely (Sedum album), na ktorom od marca do júna hosťujú húsenice zriedkavého motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo). Po viacnásobnom zvliekaní sa húsenica zakukľuje. Kukla býva často ukrytá medzi kameňmi, takže pohyb turistov mimo chodníkov priamo ohrozuje jej prežívanie. Dospelé jedince lietajú od júna do augusta, živia sa nektárom rastlín. K vzácnejším motýľom patrí dúhovec väčší (Apatura iris), bežnejšia je babôčka pávooká (Nymphalis io). Pavúk komôrkár pontický (Atypus muralis) je vzácny teplomilný druh. V rezervácii obýva teplé trávnaté stráne. Žije v chodbičkách vyhĺbených do pôdy. Vo vodorovnej časti maskovanej pri povrchu pôdy pavučinou striehne na svoju korisť. V Súľove je jedna z jeho troch známych lokalít výskytu na Slovensku. Zvláštne postavenie v tunajšej faune majú mäkkýše. Hojne sa tu vyskytujú vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov, ktoré potrebujú na budovanie svojich schránok. Najcennejšie sú spoločenstvá mäkkýšov vápnitých pramenísk. Glaciálny relikt (druh, zachovalý ako zvyšok ľadových dôb) pimprlík Geyerov (Vertigo geyeri) poukazuje na starobylý pôvod týchto stanovíšť. Predstavené živočíchy sú len malým zlomkom nespočetného množstva bezstavovcov osídľujúcich biotopy Súľovských skál.
....................................
Jasoň červenooký (Parnassius apollo)
Jasoň červenooký (Parnassius apollo) je glaciálny relikt. To znamená, že na našom území zotrval od zaľadnenia. Ohrozuje ho zalesňovanie výslnných skalnatých svahov, kde rastú živné rastliny pre húsenice a taktiež aj zalesňovanie a zrastanie alebo intenzifikácia okolitých lúk, kde zas rastú kvitnúce nektárové rastliny pre dospelé motýle ako je napríklad pamajorán obyčajný, jablčník obyčajný, materina dúška, klinček kartuziánsky a iné kvitnúce byliny. V Súľovských skalách vyhynul. Posledný jedinec bol zaznamenaný pred zhruba 20 rokmi. Odlesnenie druhotných borovicových porastov na jeho lokalite nedávneho výskytu by pomohlo jeho návratu po možnej spätnej reintrodukcii.
Dúhovec väčší (Apatura iris)
Dúhovec väčší (Apatura iris) patrí medzi najväčšie denné motýle u nás. Je to pozoruhodne krásny druh s čiernymi krídlami a bielou vzorkou, ktoré sa lesknú na slnečných lúčoch do modra. Samičky sú o niečo väčšie ale bez kovového lesku. Vyskytuje s v pásme eurázijských listnatých lesov. Lietajú od júna do augusta. K životu potrebujú nespevnené lesné cesty z ktorých pijú roztoky minerálnych solí. Tento nádherný motýľ má slabosť pre trus zvierat, na ktorom sa najlepšie fotografuje. Živné rastliny húseníc sú osiky a vŕby. Zimuje v štádiu húsenice po druhom zvliekaní.
Babôčka pávooká (Inachis io)
Babôčka pávooká (Inachis io) patrí k bežným motýľom. Podľa podnebia má 1-2 generácie za rok. Prezimuje ako dospelý motýľ v jaskyniach, podkroviach, nevykurovaných miestnostiach, dutinách stromov. Húsenice sú čierne s bielymi bodkami Živia sa na žihľave alebo na chmeli v skupinách. Dospelí motýli potrebujú nektár z kvetov napríklad rozkvitnutú ďatelinu.
Komôrkár pontický (Atypus muralis)
Komôrkár pontický (Atypus muralis) patrí medzi naše najväčšie pavúky. Dĺžka tela dospelých samíc je 15-25 mm. Telo je zavalité najmä u samíc, a majú nápadne veľké chelicery (predné hryzadlá) rovnobežne namierené dopredu. Zafarbenie je tmavohnedé až šedavé, zadoček svetlejší na ktorom má nápadne dlhé 4 článkové snovacie bradavky. Žije na výslnných lokalitách – stepi, sprašové stepi, skalné stepi, teplé okraje lesov. Vytvára si tzv. „ pavučinovú pančušku“ až 20 cm dlhú na povrchu a siahajúcu pod povrch až pol metra. V nej žije, striehne na korisť, rozmnožuje sa. Samice sa dožívajú až 8 rokov.
Pimprlík močiarny (Vertigo geyeri)
Pimprlík močiarny (Vertigo geyeri) je drobný ulitník, dĺžka ulity nepresahuje 1,9 mm, šírka 1,2 mm. Kalcifilný (vápnomilný) druh, ktorý je viazaný na nelesné mokraďové biotopy s výskytom ostríc , šašín a tiež na prameniskové, dostatočne vápnikom obohatené močiare a slatiny s vysokou a stabilnou hladinou podzemnej vody, kde žije medzi rastlinným opadom a v trsoch rastlín. Stanovištia tohto pimprlíka sú väčšinou maloplošné (často len niekoľko štvorcových metrov). Vajíčka sa vyvíjajú dva týždne, jedince dospievajú v tom istom roku, pričom najviac nedospelých jedincov sa vyskytuje na jeseň. Pimprlíky močiarne sa dožívajú 1 – 2 rokoy. Živia sa epifytickými riasami a baktériami na vegetácii a rozkladajúcim sa rastlinným organickým materiálom. Ohrozujú ho zmeny vodného režimu na stanovišti, používanie pesticídov a herbicídov, nadmerné hnojenie okolitej hospodárskej pôdy a následná eutrofizácia vôd. Druh ohrozuje aj intenzívna pastva a intenzívne kosenie, ktoré vedie k znižovaniu početnosti preferovanej nižšej vegetácie. Avšak primeraná pastva a kosenie sú vhodným manažmentom, ktorý obmedzuje zarastanie lokalít drevinami.
