Cicavce

Les je domovom mnohých cicavcov. Pozorný návštevník určite zbadá vevericu obyčajnú (Sciurus vulgaris) ako šikovne preskakuje z konára na konár. Veverica sa tu vyskytuje v hrdzavej i tmavohnedej farebnej forme. Aj srnčia, jelenia a diviačia zver je na tomto území hojná. Pravdepodobnosť, že stretneme našu najväčšiu mačkovitú šelmu - rysa ostrovida (Lynx lynx), je naopak veľmi malá. Po svojom teritóriu, ktoré môže dosahovať rozlohu až 30km2, sa pohybuje mimoriadne obozretne. Loví najmä v noci a za súmraku. Aj jež európsky (Erinaceus europeus) vychádza až potme. Upozorní nás na seba šuchotavými a fučivými zvukmi. Ďalšími nočnými živočíchmi, ktoré sú vzácne, ale málo známe, sú netopiere. Tieto pozoruhodné cicavce v Súľovských skalách hibernujú na prirodzených zimoviskách - v jaskyniach. Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), živiaci sa hmyzom, patrí medzi kriticky ohrozené druhy živočíchov.

.......................
Srnčia zver
Srnec lesný (Capreolus capreolus) je najmenší európska druh čeľade jeleňovitých. Váži okolo 30kg. Samci majú jednoduché parožie s troma výsadami. Parohy zhadzuje koncom jesene. Nové mu začína narastať koncom zimy , na konci apríla až začiatkom mája si parohy vytĺkajú z lyka, obyčajne o mladé stromčeky. Ruja prichádza v polovici leta. Prejavuje sa častým brechaním srncov, ktorí si vymedzujú svoje územia. Toto srnčie brechanie u neznalých ľudí budí hrôzostrašné predstavy. Srny majú utajenú graviditu. Tak zabezpečia aby sa mladé srnčatá narodili až do obdobia plnej vegetácie, ktorá im poskytne dostatočný úkryt na lúkach. V poslednej dobe najviac škodí srnčej zveri pestovanie repky olejnej, ktorá u nich vyvoláva ťažké črevné ťažkosti.


Jelenia zver
Jeleň lesný (Cervus elaphus) Tento druh žil pôvodne najmä v členitej krajine pahorkatín, nížin a lesostepí. Dnes sú hlavným biotopom jeleňov horské lesné komplexy. Dĺžka tela dosahuje najviac 210 cm. Hmotnosť 250 kg. Rast parohov trvá 5 mesiacov. Po stvrdnutí kostného tkaniva parohov, sa jelene zbavujú lyka (osrstená prekrvená pokožka na rastúcich parohoch). Vážia až do 13 kg. Jelenia zver sa živí trávami, bylinami, listami a výhonkami stromov, lesnými plodmi, v zime lúpu kôru ihličnanov ale aj výživnú kôru jaseňa. Ruja prebieha v septembri. Gravidita trvá 231-241 dní. Jelenčatá sú do troch mesiacov od narodenia bodkované.


Diviačia zver
Diviak lesný (Sus scrofa) je pozoruhodné zviera s neuveriteľnou schopnosťou preryť za jednu noc rozsiahle plochy. Jeho pohyblivý rypák má neuveriteľnú silu. Vyvaľovanie v bahne je ich nedielnou súčasťou života. Dosahuje 150 kg. Veľmi vzácne do 300kg. Diviak je bežným obyvateľom európskych lesov. V lesnom ekosystéme listnatých lesov má svoje nezastupiteľné miesto. Obľubuje nižšie polohy. Do horských lesov, preniká kvôli prikrmovaniu zveri a taktiež aj kvôli pestovaniu kukurice vo vyšších polohách. V horách môže napáchať škody na hniezdach lesných kúr. Je to všežravec a rád si pochutná keď objaví vyliahnuté kuriatko alebo vajíčko.


Rys ostrovid (Lynx lynx)
Rys ostrovid (Lynx lynx) je neveľký avšak veľmi obratný lovec a neúnavný cestovateľ, čo potvrdzuje aj výskum prostredníctvom telemetrických obojkov. Je typickým lesným živočíchom osídľuje celú lesnatú Euráziu severne od Himalájí. V Minulosti sa vyskytoval takmer v celej Európe. Najviac ho ohrozuje fragmentácia územia líniovými bariérami ako sú cesty, železnice vodné diela, taktiež priame prenasledovanie človekom (pytliactvo alebo aj legálny lov v nedávnej minulosti). Zníženie početnosti a izolovanosť jednotlivých mikropopulácií má za následok genetický úpadok, čo môže v extrémnom prípade viezť až k vyhynutiu lokálnych populácií. V prirodzených podmienkach sa populácia sama reguluje vnútrodruhovými sociálnymi vzťahmi a hustotou koristi. Najčastejšie loví srnčiu , oslabenú jeleniu zver, vtáky, zajace, hlodavce. Obdobie párenia prebieha koncom zimy. Dĺžka gravidity trvá 63-75 dní.



Jež východný (Erinaceus concolor)

Jež východný (Erinaceus concolor) Je druh lesostepí, nížinných lesov až zmiešaných lesov. V horských oblastiach je vzácnejší. Preferuje viac živočíšnu potravu. Dospelé ježe majú dĺžku tela 17,1-28,5 cm a hmotnosť až 1200 g. Zimný spánok končí v apríli. Behom vegetačného obdobia je aktívny v noci, v jesennom období aj cez deň. Na zimu sa ukladá do hlbšej nory pod lístím alebo kompostom. Samica môže priviesť až dva vrhy mladých za sezónu. Gravidita trvá 31- 35 dní a počet mladých je rôzny od 2 do 10. pri narodení majú ostne ukryté v koži, dojčia sa 6 týždňov. Niekedy prezimujú mláďatá spolu s matkou. Dožívajú sa do 7 rokov.




Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)

Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) Je to najmenší podkovár žijúci na našom území. Má tiež zložité výrastky na nose , ktoré mu slúžia na usmerňovanie vydávaných echolokačných signálov. Okrem rozsiahlych nížinných oblastí sa vyskytuje takmer na celom našom území najviac v stredných polohách, ale vystupuje aj do vyšších horských polôh. Nebol zistený na Kysuciach, vo Vysokých Tatrách a chýbajú údaje zo severnej Oravy. Letné kolónie samíc sú pomerne malé (10 - 20 jedincov, vzácnejšie aj viac), bývajú v podkrovných alebo podzemných priestoroch budov. V kolóniách sú zavesené jednotlivo, len pri poklese teploty pod 18°C tvoria zhluky. Zimujú v podzemných priestoroch, kde tiež nevytvárajú zhluky, ale jednotlivo visia v tesnej blízkosti, pričom sa nedotýkajú. Lovia predovšetkým vo svetlých listnatých lesoch, v parkoch okolo krovín a podobne. Potravu lovia vo voľných vzdušných vrstvách aj z povrchov a skladá sa z malých druhov motýľov, húseníc, chrobákov, pavúkov. Samica na začiatku júna rodí jedno mláďa a môže sa dožiť až 26 rokov. Je to druh okrem iného ohrozený chemizáciou krajiny. Priamo je ohrozený aj používaním impregnačných toxických náterov v podkroviach napríklad v kostoloch, a uzatváraním týchto podkrovných priestorov.




Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris)

Veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) je hlodavec dokonale prispôsobený životu v korunách stromov. Dorastá hmotnosti 200-400g. Živia sa orieškami, kvetnými púčikmi stromov, lesnými plodmi, hubami a dobrým zdrojom cenných bielkovín sú aj vtáčie mláďatá či vajcia. Veverice bývajú najčulejšie z rána a neskorom popoludní. Na zimný spánok sa neukladajú. V prípade dlhotrvajúcich silných mrazov alebo dažďov leňošia pár dní v hniezde. Buď si ho splietajú z vetvičiek a lístia, alebo obsadia dutinu v strome. V svojom revíri s rozlohou 10-50 ha majú niekoľko skrýš. Prirodzeným predátorom veveríc je kuna lesná alebo výr skalný.


NCH_Tabuľa-13_Cicavce
foto Jana Smatanová (CHKO)