Narodila sa 2. marca 1818 v Hradnej v šľachtickej rodine Akaiovcov. Vydala sa 8. decembra 1835 za Pavla Madočániho, ktorý hoci pochádzal z Liptova z Madočian, patril k odnárodnenej šľachte. Aktívne sa zapojil do maďarskej revolúcie v roku 1848, organizoval boje proti slovenským dobrovoľníckym výpravám. V tomto revolučnom čase sa Mária Madočániová stala objektom záujmu vtedajších médií. Noviny opísali jej odvážne správanie, keď počas príchodu hurbanovského vojska do Madočian neopustila kaštieľ, ale po rozhovore s veliteľom poskytla vojakom stravu, a týmto gestom zabránila vyrabovaniu svojho sídla. Po porážke maďarskej revolúcie bol Pavol odsúdený na trest smrti, ktorý mu bol neskôr zmenený na 10-ročné väzenie, no nakoniec získal amnestiu po 6 rokoch a neskôr sa vrátil opäť do politiky. V osobnom živote manželia prešli veľkou tragédiou, keď im ich jediné dieťa dcéra Gizela zomrela ako 5-ročná na šarlach. Z Madočian odišli žiť do Veľkého Kolačína na majetok po Máriinej matke Anne Príleskej, kde sa venovali hospodáreniu, napr. výrobky z ovčieho mlieka predávali do kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. Kvôli manželovým povinnostiam často spolu cestovali. V čase priaznivého stavu vody vo Váhu sa prepravovali aj plťou. Po smrti manžela v roku 1875 Mária žila v Hradnej v kaštieli, ktorý jej zostal po smrti brata a sestry. Krása kaštieľa, ale i blízke Súľovské skaly lákali do Hradnej mnohých významných hostí napr. i spisovateľa Mórica Jókaiho. Ubytovaný bol pravej rotunde, kde písal svoje literárne diela. Do nášho prostredia umiestnil dej poviedky Unesený poklad. V poviedke spomína vdovu kaštieľa v Hradnej i hrad Lietavu. Móric Jókaj opísal aj ohromujúcu nezvyčajnosť Súľovských skál vo svojom cestopise Považie. Mária Madočániová rodená Akaiová zomrela 2. augusta 1894 v Hradnej. Podľa vlastného želania bola pochovaná do krypty za kaštieľom na kopci Opršalovec. Okolo krypty stáli ako nemí strážcovia 4 smreky. Dôvody, prečo sa nedala pochovať po boku manžela do Madočian, nepoznáme. Možno jednoducho preto, že milovala svoju rodnú Hradnú. Kvôli zlému stavu krypty boli telesné pozostatky Márie Madočániovej prenesené v roku 1941 na obecný cintorín v Hradnej. Miesto, kde sa nachádzala krypta, dnes pripomína už iba jeden zachovalý smrek. V roku 2018 pri príležitosti 200. výročia narodenia Márie Madočániovej bol na jej neoznačený hrob na cintoríne osadený nový drevený kríž s identifikačnou tabuľkou.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej