Odmenou za náročný výstup na Súľovský hrad je nádherný výhľad do širokého okolia. Hrad s bohatou históriou je najstaršou zachovanou stavbou v chotári obce. Stav zrúcaniny málo napomáha predstave, že toto lastovičie hniezdo, ako sa hrad zvykne nazývať, bol niekedy obývaný.
V súčasnosti sú zvyšky hradu obľúbeným miestom jašteríc. Ješterica múrová (Lacetra muralis) sa obratne pohybuje po skalách a hradných múroch. Z plazov tu môžeme zahliadnuť aj hojnú jaštericu obyčajnú (Lacetra agilis) a slepúcha lámavého (Anguis fragilis).
Úzke chodníčky, zvetrané skaly zvyšujú riziko úrazu v tomto vysunutom priestore, preto zvýšená opatrnosť je skutočne namieste.

***
Jašterica múrová (Podarcis muralis)
Jašterica múrová ((Podarcis muralis) Je to teplomilný slnkomilý druh. Rada obýva oslnenú skalnatú krajinu- skalné stepi, sutiny, škrapové polia. Je to naša najpohyblivejšia jašterica. Vylieza skoro ráno, ešte aby sa napila rosy. A až po slnení začína loviť potravu- hmyz, slimáky, červy. Ukrýva sa v skalných štrbinách, občas v zemných dierach. Pária sa v apríli až máji. Samička kladie od júna do septembra len 2-6 vajíčok. Mláďatá po narodení merajú približne 5 cm. Dospievajú v 3-4 roku života.


Jašterica obyčajná (Lacetra agilis)
Jašterica obyčajná (Lacetra agilis) je denný slnkomilný druh. Vylieza z úkrytov za rosy a potom vychádza na slnko po oschnutí rosy. Ako predošlý druh loví až po dostatočnom vyhriatí. Obedné horúčavy v lete prečkáva v úkryte. Pári sa v apríli až máji. Vajíčka (4-15) kladie v júni až júli do jamky , ktorú samička sama vyhrabala do hĺbky 8-25 cm na výslnnom mieste. Niekedy vajíčka kladie aj pod ploché kamene. Mláďatá sa liahnu z kožovitých vajíčok koncom augusta až začiatkom septembra, v závislosti od teploty. Zimovisko si hľadá v dierach v zemi, pod koreňmi drevín, v základoch starších budov, v hromadách materiálu (kamene, tehly, drevo) a to v bezprosterdnej vzdialenosti od svojho obvyklého výskytu. Je ohrozená používaním pesticídov v záhradách, poľnohospodárstve a v lesníctve a taktiež „sterilnou záhradnou archietektúrou“.



Slepúch lámavý (Anius fragilis)

Slepúch lámavý (Anius fragilis) pripomína tvarom tela skôr hada ako jaštera. Jeho oko má žmurkajúce viečka, čím sa zásadne odlišuje od hada. Zrak má prekvapivo dobrý. Samičky sú dlhšie (26- 43 cm) ako samci (21-35cm). Tento druh vajíčka nekladie pretože je vajcoživorodý. Vajíčka sa vyvíjajú v tele samičky až do nakladenia živých mláďat, ktoré sú striebristé až zlatavo lesklé. Dospievajú 3-4 ročné. Dožívajú sa približne 25 rokov. Slepúch je denný až súmračný plaz. V lete je aktívny až do 23. hodiny. Počas horúčav je ukrytý. V horúcich dňoch , keď zaprší, vylieza von a sprchuje sa s vyslovenou rozkošou. Loví hlavne slizniaky, červy, larvy hmyzu, dospelý hmyz. Slepúch je pomerne pomalý akoby váhavý. Nie je teritoriálny. Bezlesnej krajine sa vyhýba. Potrebuje pestrú mozaiku lúk, krovia , sadov, lesov, mokradí. Takou krajinou sú aj Súľovské vrchy. Ako úkryt mu môžeme spraviť kôpku konárov so senom. Je ohrozený „sterilnou záhradnou architektúrou“ a používaním pesticídov v krajine.