Lokálna kvetena je bohatá, čo je podmienené vápnitým charakterom podložia. Druhová pestrosť rastlinstva znásobuje skutočnosť, že Súľovské skaly sú oblasťou, kde sa stretávajú dva hlavné smery šírenia vegetácie - karpatský a panónsky prúd. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným panónskym druhom na výslnných južne orientovaných skalách. Zástupcovia horskej karpatskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a v úžľabinách. K horským druhom kvitnúcich v jarných mesiacoch patrí horec Clusiov (Gentiana clusii) a prvosienka holá (Primula auricula). O latinskom názve tejto prvosienky môže kožovitá konzistencia jej listov s ich nepravidelným tvarom: auricula totiž znamená ušný lalôčik. Oba druhy sú tzv. dealpíny - druhy, ktoré v ľadových dobách zostúpili z vysokých hôr do nižších nezaľadnených polôh, kde našli vhodné životné podmienky a zotrvali tu podnes. V čase kvitnutia na jar sú veľmi dekoratívne, vtedy ich určite neprehliadnete.
Nápadný je aj klinček včasný (Dianthus praecox), no drobnú chudôbku vždyzelenú (Draba aizoides) si na skalách všimne len pozorný návštevník. Dominantnou trávou nelesných spoločenstiev je ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans). Kostrava tvrdá (Festuca pallens) pristupuje na výhrevných miestach, kde robí spoločnosť teplomilným panónskym druhom ako sú oman mečolistý (Inula ensilolia) a jagavka konáristá (Anthericum ramosum). Zvýšené nároky na svetlo má aj ker muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis).
