Netypický dom zaujme na prvý pohľad svojou veľkosťou. Stavebné úpravy v 20. storočí zmenili jeho vonkajší vzhľad natoľko, že sa nedá ani predpokladať pôvodný účel tejto stavby. Dom si postavil židovský obyvateľ Armín Politzer. Narodil sa 2. augusta 1867 v Prosnom. V Súľove sa venoval obchodu s drevom, hospodáreniu na pôde a vo svojom veľkom dome prevádzkoval hostinec (od roku 1892) a obchod. Zabezpečoval i menšie stavebné práce v obci, napr. v roku 1917 postavil most pri svojom dome a aj most cez Hradnianku v hornom konci Súľova. Armín Politzer sa po novembrových nepokojoch v roku 1918 do Súľova vrátil i s rodinou. V roku 1928 získal opäť koncesiu na prevádzku hostinca vo svojom dome. Povolenie sa vzťahovalo na ubytovanie, predaj kávy, čaju, čokolády, pálenky, na čapovanie piva, vína a na hranie kariet. Výčap bol prístupný vchodom z ulice dvomi schodmi. Vo výčapnej miestnosti sa nachádzalo 6 stolov. Z výčapu sa prechádzalo do 2 ubytovacích izieb, v každej bolo 8 postelí. Do jedálne s 2 stolmi sa vchádzalo tiež z výčapu. Majiteľ plánoval postaviť vedľa hostinca kolkáreň. Súčasníci charakterizovali Armína Politzera ako človeka s prudkou vznetlivou povahou. Armín Politzer sa niekedy po roku 1928 zo Súľova odsťahoval. V roku 1931 už jeho dom i hostinec patril Jánovi Tvrdému (volanému Borovec). Zo zachovaných fotografií vieme, že pred domom bol postavený altánok na posedenie pre zákazníkov. Keď začal Ján Tvrdý podnikať v súľovskej tiesňave Skálie, kúpil tento dom v dražbe miestny obyvateľ Juraj Šefara, potom čo mu v hornom konci Súľova zhorel dom i s hospodárskymi budovami spolu s 1 koňom. V ďalšom období tu existoval obchod Budúcnosť, konzumné družstvo. Po jeho zrušení dom slúžil len na bývanie potomkom Juraja Šefaru a je tak dodnes.

zdroj: Vlastný výskum autorky textu M. Kerešovej.